Obchvat Žiliny
uchvátil vodičov
Diaľnica D3, Žilina (Strážov) - Žilina (Brodno)
Za dvomi mostmi, estakádou cez Hričovskú priehradu a dvojsmerným tunelom vPovažskom Chlmci, leží mesto Žilina.
| Viac o projekte | |
|---|---|
| Lokalita: | Žilina, Slovensko |
| Investor: | Národná diaľničná spoločnosť (NDS) |
| Realizácia: | HOCHTIEF CZ, divize Dopravní stavby (ve sdružení s EUROVIA SK a SMS) |
| Typ stavby: | Dopravní infrastruktura |
| Doba výstavby: | 07/2014–07/2017 |
| Popis |
Spolu s dvoma estakádami, z ktorých jedna na svojich 57 pilieroch prekonáva priľahlú Hričovskú nádrž a druhá rieku Kysuca, je tunel súčasťou 4,25 km dlhého obchvatu Žiliny. Jedná sa o úplne nový úsek diaľnice D3, ktorý zvýšil plynulosť aj rýchlosť premávky v smere sever - juh a zlepšil tak napojenie Bratislavy na Poľsko a Českú republiku. Miestni potom ocenili najmä zníženie hluku a emisií v oblastiach, kadiaľ doprava prechádzala doteraz. Unikátny bol tunel už počas svojej výstavby. Vzhľadom na tesný harmonogram a okrem iného aj malej výške nadložia bola zhruba uprostred trasy tunela vyhĺbená stavebná jama, ktorá následne umožnila otvorenie ďalších pracovísk. Razba Novou rakúskou tunelovacou metódou tak prebiehala až z 8 čelieb naraz, podieľalo sa na nej 35 strojov a trvala len 11 mesiacov. Vyrazilo sa pritom až 390 000 m³ horniny. Ekologickú záťaž sa aj napriek rozsah stavby podarilo minimalizovať. Utesnenie stavebnej jamy popolčekom napríklad v priľahlom údolí podporilo prirodzenú obnovu režimu podzemnej vody. Občania potom už niekoľko dní po dokončení potvrdili, že sa do priestoru nad tunelom začala vracať zver. Väčšina technologického vybavenia bola do tunela inštalovaná až po položení cementobetónového krytu vozovky, teda v tej úplne poslednej fázi výstavby. Z Považského Chlmca robí jeden z najbezpečnejších tunelov v Európe a iba tretí tunel na Slovensku, v ktorom bude povolená aj preprava nebezpečného tovaru (každé vozidlo s nebezpečným nákladom musí byť viditeľne označené a kamery na portáloch tunela potom tieto značky snímajú a evidujú). Systém videomonitorovania automaticky zaznamenáva aj rizikové situácie, ktorými v tuneli môžu byť napríklad zver, chodec, spomalené či zastavené vozidlo, vozidlo v protismere, náhle znížená rýchlosť kolóny alebo vypadnutie nákladu. Medzi ďalšie bezpečnostné systémy tunela patrí požiarne vetranie, hydranty, tunelový rozhlas, výstražné osvetlenie či dymové hlásiče, vďaka ktorým možno vypozorovať postup dymu v tuneli. Celá stavba bola vrátane vyhotovenia projektovej dokumentácie dokončená za 40 mesiacov, pričom v jednej chvíli na nej pracovalo až 240 robotníkov. HOCHTIEF CZ zrealizoval zákazku ako technický líder združenia. Považský Chlmec v číslach:
|